Vetranie

Väčšina z nás dôverne pozná problém s orosenými oknami. Toto sa deje najviac v zimnom období, ale aj pri prudkom ochladení v iných ročných obdobiach. Keďže vzduch, v závislosti na teplote, je schopný pojať iba určité množstvo vodnej pary, tá nadbytočná musí z “kola von”, čo prakticky znamená vyzrážanie vody na najchladnejších povrchoch. Aj keď sa voda vyzráža na rôznych povrchoch, najviditeľnejšia je na oknách. Odkiaľ sa berie vodná para v interiéri nášho bytu?



Prv, než na túto otázku odpovieme musíme si uvedomiť dve základné fázy existencie stavby:

  • stavebná fáza
  • fáza užívania

Stavebná fáza:

hlavným zdrojom vlhkosti sú samotné konštrukcie stavby – čerstvé omietky, murivo, betónové podlahy atď.


V prípade, že sú už na stavbe osadené drevené okná, je nevyhnutné zabezpečiť účinné vetranie a to najmä z dvoch dôvodov:

  • ochrana okien
  • ochrana samotnej stavby

V prípade vysokej vlhkosti v miestnosti sa táto dostáva do dreva a zvyšuje jeho vlhkosť na úroveň, ktorá ho poškodzuje (zglejovanie, plesne, huby) a esteticky znehodnocuje (vodné “bubliny” pod náterom okna). Nedostatočným odvodom vlhkosti trpí aj samotná stavba, pretože z technologického hľadiska nedochádza k dostatočne rýchlemu vysychaniu stavebných konštrukcií. Dosiahnutie rovnováhy z hľadiska vlhkosti môže trvať aj niekoľko rokov.



Fáza užívania: v tejto fáze sú najtypickejšími zdrojmi vlhkosti:
  • kúpanie
  • umývanie riadu
  • dýchanie ľudí, zvierat a rastlín
  • varenie
  • sušenie bielizne
  • akváriá a teráriá atď.

Musíme si uvedomiť, že najčastejšou chybou vedúcou k nadmernému orosovaniu okien je nedostatočné a nesprávne vetranie. Pretrvávajúce predsudky o tom, že vetraním vypúšťame drahocenné teplo sú pravdivé len čiastočne a hlavne to platí pri nesprávnom vetraní. Vetranie by malo byť intenzívne a krátkodobé, čo dosiahneme plným otvorením okna (nie vyklopená vetráčka) na 5-10 minút. Snažíme sa otvárať okná, ktoré sa nachádzajú oproti sebe, aby sme dosiahli dostatočne intenzívne prúdenie vzduchu.



Vetrať by sme mali minimálne dvakrát denne a to pred spaním a ráno po prebudení. Moderné okná majú vysokú tesniacu schopnosť, ale aj samotní výrobcovia sa snažia orosovanie okien riešiť rôznymi konštrukčnými úpravami, napríklad pomocou mikroventilácie, kedy je okno len minimálne vyklopené a jeho polohu zabezpečuje samotné kovanie. Najproblematickejšou miestnosťou je z dlhodobého hľadiska kúpeľňa. Vyzrážanie vodnej pary tu vnímame hlavne na oknách a zrkadle, ale musíme si uvedomiť, že vlhkosť je vyzrážaná aj na stenách. Keďže steny, sadrokartóny a podobné konštrukcie, na rozdiel od skla, vlhkosť pohlcujú a ťažšie sa jej zbavujú, môže, pri dlhodobom pôsobení, dôjsť k vzniku nežiaducich plesní a ich poškodeniu. Ďalšou z možných príčin orosovania skiel môže byť nevhodne zvolené zasklenie. Kvalitu izolačného dvoj-, prípadne trojskla charakterizuje koeficient prechodu tepla U (W/m².K). Čím je hodnota koeficientu nižšia, tým je tepelnoizolačná schopnosť skla vyššia, v dôsledku čoho je teplota vnútorného povrchu skla vyššia a to znamená nižšiu kondenzáciu vody na ňom. V opačnom prípade je teplota povrchu skla nižšia, tým aj teplota vzduchu v jeho blízkosti, čo znamená nižšiu rozpustnosť vodných pár a ich kondenzáciu na skle.

Pomerne častým javom je rosenie nových okien na starých domoch – tu sa dostávame k ďalšej z možných príčin orosovania – nedostatočná tepelnoizolačná schopnosť obvodových konštrukcií, ale aj nevhodné zateplenie. Nedostatočná tepelnoizolačná schopnosť obvodových konštrukcií sa dá vyriešiť zateplením. Pozor však na zatepľovanie novostavieb, ktorých obvodové konštrukcie obsahujú vysoké percento vlhkosti – tu sa musí rátať so zatepľovacími materiálmi s nižším difúznym odporom, aby sme vlhkosť nezakonzervovali v múroch a nespôsobili jej presmerovanie do interiéru.

Nevhodné umiestnenie vykurovacích telies je ďalšou príčinou. Ak sú vykurovacie telesá pod oknami, ohriaty vzduch prúdi okolo okien a znižuje riziko orosovania. Ak sú, napr. na protiľahlej stene, okolo okien už prúdi ochladený vzduch a dochádza k jeho kondenzácii. Zvýšené riziko je aj pri podlahovom kúrení, kedy okenné tabule sa neohrievajú tak intenzívne a preto sa pri väčších presklených plochách používajú aj konvektory. Pozor je potrebné dávať aj na rôzne prekážky, ktoré znemožňujú, alebo obmedzujú prúdenie teplého vzduchu okolo okien – napríklad široké parapetné dosky, rôzne kryty vykurovacích telies atď. V takomto prípade sú riešením vetracie otvory a mriežky, ktoré teplý vzduch usmernia.

Vnútorné žalúzie taktiež obmedzujú prúdenie vzduchu a sú ďalšou príčinou orosovania. Riešením sú vonkajšie žalúzie, alebo žalúzie, ktoré nebránia prúdeniu teplého vzduchu.

Na záver môžeme len odporúčať dodržiavanie hore uvedených zásad a vybudovanie si správnych vetracích návykov.